Input:

Inventarizácia v účtovníctve v roku 2020 (3. časť)

28.2.2020, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2.32 Inventarizácia v účtovníctve v roku 2020 (3. časť)

doc. Ing. Mgr. Renáta Pakšiová, PhD.; Ing. Eva Mihalíková

Inventarizácia zisťuje skutočný stav majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov v účtovnej jednotke ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, nielen v jednotkách množstva ale aj v peňažných jednotkách. Účtovná jednotka je povinná oceňovať majetok a záväzky v účtovnej závierke ku dňu ocenenia - ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, spôsobom podľa § 27 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o ekonomickej situácii účtovnej jednotky k tomuto dňu. Zmeny v ocenení majetku a záväzkov nepredstavujú inventarizačný rozdiel.

Pri porovnávaní skutočného a účtovného stavu majetku a záväzkov pri inventarizácii sa posudzuje aj reálnosť ich ocenenia ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. V sústave podvojného účtovníctva je s tým spojené účtovanie príslušných účtovných prípadov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Zníženie hodnoty majetku sa väčšinou nevyjadruje priamo zmenou ocenenia na účte, na ktorom je majetok evidovaný, ale účtuje sa a vykazuje nepriamo prostredníctvom korekčných účtov oprávok, opravných položiek, príp. iných príslušných účtov.

- V prípade odpisovaného majetku zníženie hodnoty majetku je prirodzený jav zodpovedajúci fyzickému a morálnemu opotrebeniu majetku pri jeho používaní. Účtovné odpisy vyjadrujú trvalé zníženie hodnoty majetku a účtujú sa v prospech účtu účtovej skupiny 07 – Oprávky k dlhodobému nehmotnému majetku a účtovej skupiny 08 – Oprávky k dlhodobému hmotnému majetku a na ťarchu účtu 551 – Odpisy dlhodobého nehmotného majetku a dlhodobého hmotného majetku. Spôsob zaokrúhľovania a metódy odpisovania sa uvádzajú v odpisovom pláne.

- V osobitných prípadoch sa ocenenie majetku upraví zaúčtovaním príslušných opravných položiek, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku pod jeho účtovnú hodnotu súvzťažne s príslušným nákladovým účtom 505 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k zásobám, 547 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k pohľadávkam, 553 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k dlhodobému majetku, resp. 565 – Tvorba a zúčtovanie opravných položiek k finančnému majetku. U zásob sa za opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty majetku považuje skutočnosť, ak čistá realizačná hodnota zásob (realizačná hodnota znížená o náklady spojené s ich realizáciou – predajom) je nižšia ako ocenenie týchto zásob v účtovníctve.

- Záväzky sa v účtovníctve uvedú v ich skutočnej výške. Ak sa pri inventarizácii záväzkov zistí, že ich suma je iná ako je ich suma v účtovníctve, nevytvárajú sa opravné položky, ale ich zvýšenie alebo zníženie sa účtuje priamo na účte záväzkov so súvzťažným zápisom na ťarchu príslušného účtu nákladov alebo v prospech príslušného účtu výnosov, napríklad, ak nie je záväzok splatený alebo splácaný včas a podľa zmluvy vzniká povinnosť platiť úroky z omeškania alebo penále.

- Zákonom stanovené druhy majetku (ako podielové cenné papiere a podiely, realizovateľné a obchodovateľné cenné papiere a podiely, deriváty a komodity) sa ocenia reálnou hodnotou, čo sa zabezpečí zaúčtovaním oceňovacích rozdielov z precenenia majetku podľa ich charakteru na účtoch 414 – Oceňovacie rozdiely z precenenia majetku a záväzkov, 415 – Oceňovacie rozdiely z kapitálových účastín, 416 – Oceňovacie rozdiely z precenenia pri zlúčení, splynutí a rozdelení, 564 – Náklady na precenenie cenných papierov, 664 – Výnosy z precenenia cenných papierov. Oceňovanie reálnou hodnotou nepoužívajú mikro účtovné jednotky.

- Majetok a záväzky znejúce na cudziu menu sa prepočítavajú aktuálnym referenčným kurzom ECB, resp. NBS určeným a vyhláseným v deň, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka. Vzniknuté rozdiely z prepočtu konečného zostatku majetku a záväzkov v cudzej mene sa zaúčtujú na príslušné účty kurzových rozdielov: 563 – Kurzové straty, 663 – Kurzové zisky.

Ak sa pri inventarizácii zistí, že úžitková hodnota zásob nezodpovedá ich oceneniu v účtovníctve, prírastky hodnoty sa neúčtujú a úbytky hodnoty sú predmetom analýzy a ak nie je zníženie hodnoty definitívne, vytvára sa opravná položka. Ak obstarávacia cena alebo vlastné náklady zásob sú vyššie ako budú ekonomické úžitky z ich predaja alebo použitia pre vlastné potreby účtovnej jednotky, napríklad v dôsledku nepotrebnosti, nadbytočnosti, poklesu ich predajnej ceny alebo v dôsledku toho, že sa zvýšili náklady potrebné na ich dokončenie, vytvára sa opravná položka k týmto zásobám vo výške rozdielu medzi ich ocenením v účtovníctve a ich čistou realizačnou hodnotou. Čistou realizačnou hodnotou sa rozumie predpokladaná predajná cena znížená o predpokladané náklady na ich dokončenie a o predpokladané náklady súvisiace s ich predajom. Ocenenie zásob po zohľadnení zníženia ich hodnoty nie je vyššie ako predpokladaná suma, ktorá by sa dosiahla ich predajom alebo ich použitím pre vlastné potreby účtovnej jednotky. K surovinám a k pomocným látkam sa opravná položka vytvára, ak je pravdepodobné, že hotové výrobky, na výrobu ktorých budú tieto suroviny a pomocné látky použité, sa predajú so stratou.

V prípade majetkových súčastí, ktoré sa neoceňujú reálnou hodnotou a ich cena stúpla (s výnimkou majetku v cudzej mene) ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka v porovnaní s ich ocenením v účtovníctve, toto zvýšenie ocenenia sa neúčtuje a majetok zostáva ocenený v historických cenách, v ktorých bol v účtovníctve vedený. Tento rozdiel sa považuje za tichú rezervu, ktorá sa neúčtuje a nevykazuje dovtedy, kým nie je tento rozdiel realizovaný predajom príslušného majetku. Ide o uplatnenie zásady opatrnosti, realizačného a imparitného princípu.

Ako poslednú fázu inventarizácie môžeme identifikovať vyhotovenie inventarizačného zápisu.

Výsledky porovnania skutočného stavu so stavom v účtovníctve, ako aj spôsob vysporiadania zistených rozdielov sa uvedú v inventarizačnom zápise. Je to účtovný záznam, ktorým sa preukazuje vecná správnosť účtovníctva. Zákon o účtovníctve v § 30 ods. 3 ZoÚ vymedzuje obsah inventarizačného zápisu a ustanovuje povinnosť jeho archivácie počas desiatich rokov, nasledujúcich po roku, ktorého sa týka.

Inventarizačný zápis musí obsahovať:

a) obchodné meno alebo názov účtovnej jednotky, sídlo účtovnej jednotky, právnické osoby uvedú sídlo, fyzické osoby bydlisko a miesto podnikania, ak sa líši od miesta bydliska,

b) výsledky vyplývajúce z porovnania skutočného stavu majetku, záväzkov a rozdielu majetku a záväzkov s účtovným stavom,

c) výsledky vyplývajúce z posúdenia reálnosti ocenenia majetku a záväzkov,

d) meno, priezvisko a podpisový záznam osoby alebo osôb zodpovedných za vykonanie inventarizácie v účtovnej jednotke.

Daňová uznateľnosť nákladov a výnosov účtovaných v súvislosti s inventarizačnými rozdielmi podľa zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z.v znení neskorších predpisov, ktorý sa odvoláva na účtovníctvo:

Manká a škody podľa zákona o účtovníctve sa považujú za daňovo uznateľné (ak je to upravené aj v zákone o dani z príjmov) ako daňový náklad buď v plnej výške, alebo čiastočne do výšky prijatých náhrad. V prípade, že ide úplne, či čiastočne o daňovo neuznateľný náklad, tak predstavujú pripočítateľnú položku pri vyčíslovaní základu dane z príjmov.

V prípade mánk a škôd zavinených daňovníkom, tieto sú z pohľadu zákona o dani z príjmov daňovo uznaným nákladom iba do výšky prijatých náhrad, napr. od komerčnej poisťovne, od hmotne zodpovedného pracovníka alebo od iných osôb, ktoré škodu spôsobili.

Podľa zákona o dani z príjmov v prípade škôd vzniknutých v dôsledku živelnej pohromy (zemetrasenia, povodne, lavíny, krupobitia, blesk.., teda udalosti, ktoré nespôsobil ľudský faktor) sú tieto považované za daňovo uznané náklady v plnej výške. Pre daňové účely je potrebné túto skutočnosť dokladovať potvrdením príslušnej inštitúcie, že škoda nebola spôsobená ľudským faktorom, ale prírodnými javmi.

Avšak odporúčame vždy pri uplatňovaní daňovej uznateľnosti pracovať so zákonom o dani z príjmov.

Podľa zákona o dani z príjmov sú manká a škody – nezavinené daňovníkom, spôsobené neznámym páchateľom v zdaňovacom období, v ktorom bola táto skutočnosť potvrdená políciou, výdavkom na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý sa účtuje na príslušnom účte nákladov 549 – Manká a škody, resp. 569 – Manká a škody na finančnom majetku. Týka sa to všetkých druhov majetku, teda finančného majetku aj ostatného majetku aj v prípadoch, kedy majú zamestnanci podpísanú hmotnú zodpovednosť za daný druh majetku. Pri krádeži majetku je dôležité, aby podnikatelia mali k dispozícii potvrdenie polície, že škodu spôsobil neznámy páchateľ. 

Technologické a technické straty vznikajúce ako prirodzené úbytky bez vonkajšieho zásahu daňovníka (formou rozprášenia, vyschnutia, odparenia...) v rámci technologicky odôvodnených úbytkov vo výrobe, zásobovaní či odbyte sa považujú za úbytky majetku v rámci noriem prirodzených úbytkov. Úbytky zistené pri inventarizácii v rámci noriem prirodzených úbytkov nie sú chápané ako manko, účtujú sa ako bežná spotreba. Ich norma pre jednotlivé druhy majetku musí byť určená vo vnútornom predpise a technologicky podložená ako norma prirodzených úbytkov. Prirodzené úbytky sú daňovými nákladmi v plnej výške.

Špecifickým prípadom sú zmarené investície, pri ktorých je potrebné posudzovať, či vynaložené výdavky na nedokončenú investíciu budú alebo nebudú slúžiť na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov. Ak rozpracovaná investícia nebude použitá na ďalšiu podnikateľskú činnosť daňovníka, náklady na ňu zaúčtované na účte 549 - Manká a škody sa nemôžu považovať za daňový náklad. Ak rozpracovaná a následne zmarená investícia bude použitá na ďalšiu podnikateľskú činnosť daňovníka, dovtedajšie náklady vynaložené na ňu sa môžu považovať za daňový výdavok, pričom sa zmarená investícia zaúčtuje na účet 548 - Ostatné náklady na hospodársku činnosť.

Od 1. 1. 2015 sa sumy súvisiace s obstaraním DHM a DNHM pri zrušení prác alebo trvalom zastavení prác, ak nejde o škodu (tzv. ”zmarené investície”) účtované na účte obstarávania DHM a DNHM (účty 041, 042) zahrnú do základu dane rovnomerne počas 36 mesiacov počnúc mesiacom, v ktorom daňovník o týchto skutočnostiach účtoval. Pre účely zistenia základu dane sa teda nezahrnie zmarená investícia jednorazovo do základu dane, ale postupne počas 36 mesiacov. V spôsobe účtovania zmena nenastala, zmarená investícia ak nejde o škodu sa naďalej účtuje na ťarchu účtu 548 – Ostatné náklady na hospodársku činnosť a zahrnie sa do výsledku hospodárenia jednorazovo. Ak ide o zmarenú investíciu z titulu škody, účtuje sa na ťarchu účtu 549- Manká a škody a daňovým výdavkom je len do výšky prijatých náhrad, alebo do výšky škody spôsobenej živelnou pohromou resp. škody spôsobenej neznámym páchateľom v roku potvrdenia polície tejto skutočnosti.

§ 17 ods. 3 písm. g) ZDP

Suma súvisiaca s obstaraním dlhodobého nehmotného majetku alebo dlhodobého hmotného majetku alebo dlhodobého finančného majetku účtovaná na účtoch obstarania dlhodobého nehmotného majetku alebo obstarania dlhodobého hmotného majetku alebo obstarania dlhodobého finančného majetku alebo v knihe dlhodobého majetku podľa osobitného predpisu alebo evidovaná v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP pri zrušení


 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: